Otázky a odpovede

Vybrali sme niekoľko najčastejšie kladených otázok. Ak medzi nimi nenájdete odpoveď na svoju otázku, neváhajte nás kontaktovať.

  1. Chcem podať sťažnosť na odvysielaný obsah, ako to mám urobiť?

    Sťažnosť, prešetrenie ktorej spadá pod kompetencie RVR, môžete podať elektronicky prostredníctvom formuláru, ktorý sa nachádza na našej webovej stránke alebo mailom či poštou. Formulár a podrobnejší postup podania sťažnosti nájdete tu: http://www.rvr.sk/podanie-staznosti

  2. Ako dlho bude trvať vybavenie mojej sťažnosti?

    RVR sa oboznamuje s obsahom sťažnosti a prerokúva ju na svojom zasadnutí najneskôr do 90 dní odo dňa jej doručenia. Prerokovaniu sťažnosti predchádza najprv vyžiadanie záznamov dotknutého vysielania od vysielateľa a vypracovanie monitorovacej správy (=popis obsahu záznamu a jeho analýza) pracovníkmi Kancelárie RVR. Ak RVR po prerokovaní sťažnosti a materiálov týkajúcich sa jej prešetrovania (záznamy vysielania, monitorovacia správa) skonštatuje, že k porušeniu zákona nedošlo, označí sťažnosť za neopodstatnenú a upovedomí o tom sťažovateľa. Ak podľa RVR sťažnosť obsahuje skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona o vysielaní a retransmisii, začne vo veci správne konanie. O výsledku sťažnosti bude sťažovateľ oboznámený po ukončení správneho konania.

  3. Mám otázky k úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (Koncesionárske poplatky), na koho sa mám obrátiť?

    Úhradu za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska RTVS (tzv. koncesionárske poplatky) upravuje zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 2 tohto zákona je účelom úhrady finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných RTVS. Keďže vyberateľom a príjemcom úhrady je RTVS, Rada pre vysielanie a retransmisiu nedohliada na dodržiavanie tohto zákona a nie je kompetentná ani oslobodzovať od platenia úhrady. Bližšie informácie sú dostupné tu: https://uhrady.rtvs.sk/domacnosti/caste-otazky

  4. Vysielateľ nedodržiava avizované vysielacie časy a dochádza k zmene v programe vysielania, porušuje tým zákon?

    Podľa zákona o vysielaní a retransmisii nie je povinnosťou vysielateľov dodržiavať avizovaný program vysielania a vysielací čas, ktorý je uvedený napríklad v upútavkách, alebo v prehľade programov. Keďže takéto konanie nie je v rozpore so zákonom, Rada pre vysielanie a retransmisiu nie je kompetentná v tejto veci začať voči vysielateľom správne konanie.

  5. Viacero programových služieb vysiela reklamné bloky v rovnakom čase, porušujú tým zákon?

    Vysielanie reklamných blokov na rôznych televíznych programových službách v rovnakom čase nie je porušením zákona o vysielaní a retransmisii. Keďže takéto konanie nie je v rozpore so zákonom, Rada pre vysielanie a retransmisiu nie je kompetentná v tejto veci začať voči vysielateľom správne konanie.

  6. Chcem prevádzkovať internetové rádio, aké mám povinnosti voči Rade?

    Živé zvukové vysielanie na internete, šírenie zvuku prostredníctvom internetu, šírenie zvukových informácií alebo iných zvukových komunikátov prostredníctvom internetu sa podľa § 3 ods. 6 zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní nepovažuje za vysielanie rozhlasovej programovej služby. Takéto šírenie výlučne zvuku na internete nenapĺňa ani kritériá audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie v zmysle § 3 písm. b) ZVR, preto nie je potrebné zaslať Rade oznámenie podľa §63a ZVR.

  7. Domáham sa práva na opravu podľa § 21 ZVR, môže mi Rada pomôcť, ak vysielateľ nesplní povinnosť odvysielať opravu?

    Prostredníctvom práva na opravu sa môže fyzická osoba, alebo právnická osoba bezplatne domáhať odvysielania opravy nepravdivých alebo skreslených údajov, odvysielaných v rámci rozhlasovej, alebo televíznej programovej služby vrátane internetového vysielania. Žiadosť o odvysielanie opravy musí mať písomnú formu a musí byť doručená vysielateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa odvysielania napadnutých údajov, inak toto právo zaniká. Vysielateľ je povinný na žiadosť osoby opravu odvysielať do 8 dní odo dňa doručenia žiadosti, ak sú splnené zákonné podmienky na jej odvysielanie. Rada pre vysielanie a retransmisiu nie je kompetentná sledovať a vyhodnocovať dodržiavanie tohto ustanovenia zákona. Pokiaľ si vysielateľ nesplní povinnosť, hoci boli naplnené všetky predpoklady v zmysle uvedeného ustanovenia, o povinnosti odvysielať opravu rozhodne súd na návrh osoby, ktorá o opravu žiadala.

  8. Môže vysielateľ na území Slovenskej republiky vysielať v českom jazyku?

    Zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v § 5 ods. 1 ustanovuje povinnosť vysielať rozhlasové programové služby a vysielanie televíznej programovej služby na území Slovenskej republiky v slovenskom jazyku, pričom zákon stanovuje určité výnimky. Čo sa týka českého jazyka, podľa výkladu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky spĺňa požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska slovenského jazyka. Z tohto dôvodu je možné vysielať v českom jazyku bez súbežného použitia slovenského jazyka, ak: • dabing v českom jazyku bol vyrobený a bol odvysielaný na území Slovenskej republiky pred 1. 1. 2008, • ak ide o pôvodné jazykové prejavy jednotlivých osôb v českom jazyku, ktoré sú zaradené do spravodajských, publicistických a zábavných televíznych relácií alebo rozhlasových relácií. Pokiaľ ale ide o audiovizuálne dielo, ktoré je určené maloletým do 12 rokov, nie je možné odvysielať ho v českom jazyku ani za splnenia vyššie uvedených podmienok. Z toho vyplýva, že ak vysielateľ odvysiela redaktorské vstupy v českom jazyku, prípadne ak hostia v reláciách hovoria v českom jazyku a obsah nie je tlmočený, nejde o porušenie zákona.

  9. Z akých kritérií objektivity vychádza Rada pri posudzovaní spravodajských príspevkov?

    Jednou zo základných povinností vysielateľa je zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov. Zákon vyžaduje, aby názory a hodnotiace komentáre boli oddelené od informácií spravodajského charakteru. Medzi základné kritériá objektivity, z ktorých Rada vychádza pri posudzovaní spravodajských príspevkov patria: • relevancia (prezentácia toho, čo si zasluhuje pozornosť zo spoločenského hľadiska); • presnosť (najdôležitejšie kritérium kvality žurnalistickej práce, ktoré znamená, že správa by mala obsahovať výlučne fakty zodpovedajúce skutočnosti); • transparentnosť (požiadavka uvádzať pri kontroverznej problematike informačné zdroje potvrdzujúce spoľahlivosť informácií); • vecnosť (žurnalista by sa mal zdržať vkladania vlastných komentárov a hodnotení, na vyjadrenie vlastných stanovísk by mail byť vyčlenený osobitný žáner – komentár); • vyváženosť (rovnomerné zastúpenie nielen politických alternatív vo vzťahu k rozsahu a úprave konkrétnej správy, ale aj ľudí, ktorí sa k danej téme vyjadrujú v približne rovnakom priestore); • rôznorodosť (poskytovanie čo najširšieho výberu informácií); • aktuálnosť (rýchle informovanie o relevantných udalostiach); • zrozumiteľnosť (logicky správne radenie udalostí).

  10. Kedy je sťažnosť nepreskúmateľná?

    Rada môže prijať uznesenie o tom, že sťažnosť je nepreskúmateľná, ak zo sťažnosti nie je zrejmé, čím mal byť porušený zákon, ak sťažnosť neobsahuje dátum a približný čas odvysielania alebo poskytnutia programu, zložky programovej služby alebo zložky audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a názov programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v rámci ktorej mal byť zákon porušený. Sťažnosť môže byť vyhodnotená ako nepreskúmateľná aj z iných objektívnych dôvodov. Takýmto dôvodom je napríklad nedodanie záznamu vysielateľom na základe vyžiadania Rady, prípadne neskoré podanie sťažnosti - čo má za následok nedisponovanie záznamom predmetného vysielania (vysielateľ je povinný uchovávať záznam 45 dní od vysielania). O konkrétnom dôvode, prečo je sťažnosť vyhodnotená ako nepreskúmateľná je sťažovateľ upovedomený.

  11. Ktorý právny predpis stanovuje vekovú vhodnosť daného programu s ohľadom na maloletého diváka?

    Podľa zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, na dodržiavanie ktorého dohliada Rada pre vysielanie a retransmisiu, za označenie programov piktogramom nevhodnosti pre maloletých zodpovedá samotný vysielateľ. Pri označovaní takýchto programov piktogramom však musí uplatňovať jednotný systém označovania a ten je ustanovený Vyhláškou Ministerstva kultúry SR č. 589/2007 Z. z. Jednoduchšie povedané, vysielateľ má povinnosť označiť program tak, ako to určuje spomínaná vyhláška. Tá okrem iného podrobne stanovuje kritériá nevhodnosti pre jednotlivé vekové kategórie, t.j. nevhodné do 7, 12, 15 a 18 rokov. Napr. ak program obsahuje kritériá nevhodnosti do 12 rokov, ktoré sú stanovené vo vyhláške, vysielateľ musí program označiť príslušným piktogramom, v tomto prípade číslom 12 červenej farby v bielom poli s červeným ohraničením. Vyhlášku vypracovalo Ministerstvo kultúry SR, účinná je od roku 2008, pričom odvtedy prešla tromi zmenami. Celé znenie vyhlášky nájdete či už na stránke ministerstva www.culture.gov.sk/legislativa/pravne-predpisy-v-oblasti-kultury-19b.html alebo aj na našej webstránke www.rvr.sk/pravny-ramec-pravny-ramec-slovenska-republika.

  12. Keď Rada uloží sankciu - pokutu, ako sa ďalej nakladá s výnosom z pokuty?

    Podľa § 67 ods. 17 zákona o vysielaní a retransmisii sú výnosy z pokút príjmom štátneho rozpočtu.

  13. Vysielateľ neupozorňuje diváka na vysielanie reprízy, porušuje tým zákon?

    Vysielateľovi nevyplýva zo zákona o vysielaní a retransmisii povinnosť označovať opakované vysielanie programu informáciou, že ide o reprízu.Touto problematikou sa Rada zaoberala v rámci prešetrovania sťažností na vysielanie programov Počasie reprízovaných z predchádzajúceho dňa, avšak bez označenia slovom „repríza“. Podľa sťažovateľov išlo o zavádzanie verejnosti. Rada skúmala, či takýmto konaním nedošlo k porušeniu objektívnosti a nestrannosti (§ 16 os. 3 písm. b) ZVR) spravodajských programov. Po preskúmaní podkladov dospela k záveru, že vysielateľ neporušil objektívnosť vysielania a sťažnosti boli posúdené ako neopodstatnené.

  14. RTVS počas športových podujatí zaraďuje do vysielania reklamy, porušuje tým zákon?

    Neporušuje. Zákon o vysielaní a retransmisii dovoľuje pri živom (výlučne pri živom) prenose športových podujatí vysielať reklamy aj verejnoprávnemu vysielateľovi (§ 35 ods. 2 ZVR) a to vtedy, keď je hra prerušená na určitý čas, čiže počas tzv. reklamných prestávok, alebo medzi jednotlivými časťami športového podujatia, napr. po skončení tretiny/polčasu a pod.

  15. Ako to je so zakódovaním programových služieb obsahujúcich erotický obsah?

    Prevádzkovateľ retransmisie je povinný používať také technické prostriedky, ktoré zabraňujú tomu, aby boli programové služby obsahujúce erotický obsah bežne viditeľné. Ak sú programové služby zakódované, ich vysielanie nie je viditeľné, pokiaľ nie je zadaný PIN kód. Fungovanie kódovaných programových služieb však často záleží aj od používaného televízneho prijímača alebo set-top-boxu. V niektorých prípadoch stačí, ak divák raz zadá PIN rodičovského zámku a odkóduje tak všetky zakódované programové služby, ktoré zostanú odkódované až do ďalšieho zamknutia. V iných prípadoch je potrebné najprv určiť, ktoré programové služby majú byť zakódované.

  16. Môže byť reklama vysielaná hlasnejšie ako program?

    Podľa § 16 ods. 3 písm. n) ZVR je vysielateľ povinný, zabezpečiť, aby zvuková zložka ním vysielanej programovej služby bola v súlade s technickými požiadavkami ustanovenými všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá MK SR. Predmetná vyhláška upravuje technické hodnoty zvukovej zložky programovej služby, ktoré nemôžu byť prekročené. Jednotkou hlasitosti je LUFS. Integrovaná hlasitosť musí byť normalizovaná na cieľovú úroveň -23,0 LUFS, pričom pri vysielaní samostatných reklamných šotov sa táto povinnosť vzťahuje na každý samostatne vysielaný reklamný šot. Povolená odchýlka od cieľovej úrovne -23,0 LUFS je +/- 0,5 LU a pre vysielanie programov, pri ktorých nie je možné prakticky dosiahnuť normalizáciu na cieľovú úroveň -23,0 LUFS (živé vysielanie), je povolená odchýlka +/- 1 LU od cieľovej úrovne -23,0 LUFS. V prípade programov rozhoduje priemerná hlasitosť, to znamená, keď je viacero úsekov, kde je odchýlka prekročená, rozhodujúci je priemer, ktorý musí byť v stanovených hodnotách. Rada softvérovým zariadením premeria stanovené hodnoty a pokiaľ hranica nie je prekročená, hoci odchýlka v hlasitosti môže v rámci hranice nastať, hlasitosť vysielania je v súlade so zákonom.